Volám sa Marianna a zhruba pred mesiacom sme so synčekom Filipom (mal 2,5 roka) prešli veľmi krušným obdobím. V marci 2013 mu diagnostikovali dg. Retinoblastom a 2.4.2013 mu vykonali enukleaciu nakoľko inej možnosti už nebolo. Už skôr vám písala moja sesternica, ktorá nám v tom období bola veľkou oporou práve zháňaním informácií ohľadom tejto diagnózy nakoľko nás dosť súril čas.
Pokúsim sa stručne zhrnúť našu situáciu. 2.3.2013 - bola vcelku pekná, slnečná sobota. Keďže v neďalekom meste prebiehala výstava pre deti, rozhodli sme sa s manželom, že si s deťmi urobíme výlet. Veru ani vo sne ma nenapadlo, čo nás tam čaká a ako to zmení náš doterajší vcelku pokojný život. V rámci výstavy vykonávali aj bezplatné vyšetrenie zraku deťom. Nakoľko s manželom nosíme okuliare, rozhodli sme sa, že dáme Filipovi aj Eliške vyšetriť zrak.Doktorka, ktorá robila vyšetrenie hneď spozornela, pretože prístroj nechcel zmerať zrak Filipovi.
Eliška našťastie, aspoň zatiaľ, je v poriadku. Hneď nás poslali do nemocnice na riadne vyšetrenie. Tak sme sa hneď v pondelok 4.3. vybrali na vyšetrenie, kde sa naše obavy potvrdili. Filip dostal ihneď na 12.3. termín na CT vyšetrenie v Košiciach. 18.3.2013 sme už boli v Bratislave na očnej klinike, na druhý deň mu v celkovej anestéze robili vyšetrenia, ktoré potvrdili diagnózu Retinoblastom, štádium 5a. Ako najvhodnejšie riešenie nám ponúkli enukleáciu. Museli sme sa rozhodovať veľmi rýchlo, pretože hrozilo riziko, že nádor prerastie štruktúry očka a bude ešte horšie.
Veľmi ťažko sme to znášali, ako každý milujúci rodič, ak ide o dieťa. O rozhodnutie, ktoré mení istým spôsobom život. A o to viac, že tu nešlo o vytrhnutie zuba, a ani to nebola operácia hrubého čreva...
Ale tie pocity určite poznáte, nakoľko máte osobnú skúsenosť. Takže naše rozhodnutie bolo, že Filip podstúpi enukleáciu. Ale skomplikovalo sa to, Filip musel kvôli viróze na pár dní na preliečenie
domov. Operáciu podstúpil až 2.4.2013 (presne do mesiaca, od zistenia - podozrenia) Aby však toho nebolo dosť, aj pooperačný stav sa mu skomplikoval, spojovka sa mu zle hojila a tak musel Filip 16.4. podstúpiť revíziu.
Prišiel 20.4.2013, kedy konečne mohol Filip už nadobro byť prepustený domov. Histologia bola v poriadku, našťastie nádor neprerástol štruktúry oka a tak nemusí podstúpiť onkologickú liečbu. Chodíme iba na pravidelne vyšetrenia a kontroly na očnú kliniku a onkológiu. Dnes už je to týždeň, čo skúšame aj nasadzovanie protézky. Ešte nemáme originál, skúšame veľkosti. Ale s Filipom bojujeme každé ráno pri zakladaní a každý večer pri vyberaní protézky.
Dakujeme personalu ocnej kliniky v Detskej fakultnej nemocnici na Kramaroch v Bratislave. Menovite pani primarke Dr. Tomcikovej, ktora Filipa operovala a izbovej pani Dr. Panicovej za jej trpezlivost a vycerpavajuce informacie ohladom ochorenia a moznych postupoch liecby.